genetika človeka sa zaoberá dvoma skupinami chorôb
-
dedičnými dispozíciami k chorobám - v genotype je predpoklad na danú chorobu ,ale k jej vzniku je potrebné pôsobenie určitého vonkajšieho činiteľa. Tento činiteľ je väčšinou špecifický napr. slnečné žiarenie, určitá zložka potravy, niejaká látka v prostredí.
K dispozičným chorobám patria napr. alergie, vysoký krvný tlak, neuróza, epilepsia, astma, ekzém, schozofrénia, reumatické ochorenia.
-
dedičné choroby - sú spôsobené zmenami v genotype a za zvyčajných podmienok sa s takmer 100 percentne prejavia.
Prostredie sa na ich vzniku takmer nepodieľa, ale môže mať vplyv na ich rozvoj.
-
zvláštnou skupinou dedičných chorôb sú dedične vývojové vady
Vznikajú pri vnútromaternicovom vývoji a znamenajú postihnutie na celý život.
Patrí sem napriklad aj rozštep , ktorý sa dá v dnešnej dobe plasticky odstrániť.
Medzi časté genetické ochorenia človeka patria poruchy látkovej premeny - enzymopatie.
Látkovú premenu predstavuje množstvo chemických reakcíí idúcich v presnom slede. Každá z nich je riadená špecifickým enzýmom.
Ak pri tvorbe alebo aktivite enzýmov nastane porucha, v tele sa začnú hromadiť produkty látkovej premeny alebo nevznikne koncový produkt reakcií.
Takéto poruchy zapríčiňujú vznik ochorení.
-
fenylketonúria
Ide o autozómovo recesívnu chorobu, postihnutí jedinci sú homozygotne recesívni.
Podstatou ochorenia je porucha aktivity enzýmu v pečeni, ktorý rozkladá fenylalanín na inú aminokyselinu - tyrozín, takže dochádza k jeho nadmernému hromadeniu v krvi.
Ak sa včas fenylalanín neobmedzí v strave, začne sa hromadiť v organizme. Poškodzuje centrálny nervový systém a vážne ohrozuje vývoj novorodenca.
-
galaktozémia
Autozómovo recesívne ochorenie, postihnutí sú homzygotne recesívni jedinci.
Príčinou ochorenia je neprítomnosť enzýmu, ktorý premieňa galaktózu na glukózu (sacharidy). Dôsledkom je časté vracanie, žltačka a poruchy pečene.
Ak sa ochorenie nielieči, je smrteľné.
-
albinizmus
strata pigmentu - recesívne ochorenie viazané na autozómy.
Postihnutému jedincovi sa nevytvára enzým tyrozináza, dôležitý pri vytváraní základného farbiva - melanínu.
Jedinec s takouto poruchou genotypu je vždy nepigmentovaný.
|
|
genealogia - odvetie ktoré sa zaoberá skúmaním rodokmeňov .
Schéma má presné značenie a takýmto zjednodušeným zakreslením môžeme sledovať posun choroby v určitom rode.
V schéme je muž označený štvorčekom, žena ako krúžok. Jedinec ,ktorého v rodokmeni sledujeme je proband .
Jednotlivé generácie sa označujú rímskymi číslicami na okraji riadku.
|
|
Bežný spôsob vzniku nového jedinca je pohlavné rozmnožovanie.
Pri ňom sa spájajú pohlavné bunky a vznikne jedinec, ktorý má mnohe vlastnosti podobné so svojimi rodičmi, ale v mnohých sa odlišuje.
|
|
Nový organizmus však môžu vzniknúť aj nepohlavným rozmnožovaním.
Jedince, vzniknuté nepohlavným rozmnožovaním nazývame klony, spôsob, ktorým vznikli klonovanie.
Klon je vernou kópiou svojho pôvodcu.
Ak je cieľom klonovania vytvorenie nového človeka alebo organizmu s rovnakou genetickou informáciou v každej bunke, ako má iný živý alebo mŕtvy človek, hovoríme o reprodukčnom klonovaní.
|
|
Ak je cieľom klonovania vytvorenie určitého tkaniva, ktoré môže byť využité na liečebné účely - terapeutické klonovanie.
Na terapeutické klonovanie sa využívajú ľudské zárodky, podobne ako pri reprodukčnom klonovaní.
Rozdiel je v tom, že pri terapeutickom klonovaní sa ľudský zárodok vyvíja len do určitého štádia.
Potom sa z embrya vyberú embryonálne kmeňové bunky, ktoré sú schopné diferencovať sa na akýkoľvek iný typ buniek.
Z embryonálnych buniek sa postupne vyvíjajú rôzne tkanivá a orgány využiťeľné na transplantáciu.
|
|