Abstract: Medzi vhodne modely pre studium reparacnych mechanizmov fotoautotrofnych organizmov patri jednobunkova zelena riasa Chlamydomonas reinhardtii, u ktorej mozno sledovat reparaciu jadrovej i chloroplastovej DNA. Svetova zbierka rias obsahuje 26 reparacne-deficitnych kmenov, z ktorych bola polovica izolovana v nasom laboratoriu. Cielom nasej prace bolo prispiet k detailnejsej charakteristike 3 reparacne-deficitnych mutantov (uvs13, uvs14 a uvsN350).
Mutantne kmene sme charakterizovali na zaklade ich prezivania a mutability po posobeni MNNG, UV- a X-ziarenia. Molekularna analyza vystiepovania pyrimidinovych dimerov nam umoznila zistit, ci nami testovane kmene maju poskodenu exciznu reparacnu drahu.
Najcitlivejsim mutantom po posobeni pouzitych mutagenov bol kmen uvsN350. Kmen uvs14 vykazoval vysoku spontannu aj indukovanu mutabilitu po posobeni UV-ziarenia a MNNG, zatial co u kmena uvsN350 sme nepozorovali ziadnu mutabilitu. Molekularna analyza potvrdila poruchu vo vystiepovani pyrimidinovych dimerov u kmena uvsN350. U kmenov uvs13 a uvs14 nebola zistena porucha vo vystiepovani pyrimidinovych dimerov, co naznacuje, ze tieto kmene nepatria do skupiny mutantov s poruchou v exciznej oprave. Geneticka analyza dokazala, ze reparacna deficiencia mutantnych kmenov je sposobena roznymi genmi, z ktorych dva (uvs13, uvs14) boli lokalizovane do prvej vazbovej skupiny.