Sprievodca genetikou

OD BUNKY AŽ PO CHROMOZÓM

V roku 1838 vypracovali T. Schwann a M. J. Scheiden bunkovú teóriu štruktúry živej hmoty. Podľa nej, základom všetkých živých organizmov je bunka a každá nová bunka vznikne rozdelením už existujúcej bunky.

BUNKA
Bunka je základná stavebná jednotka tiel živých organizmov. Existuje veľa typov buniek. Môžu sa odlišovať tvarom, veľkosťou, funkciou, ktorú plnia pre organizmus, ale princíp ich stavby je stále rovnaký.

Podľa zložitosti štruktúry delíme bunky na:

prokaryotické– ich jadro nie je oddelené od cytoplazmy membránou. Majú menšie rozmery.
Tvoria telo baktérií a archeónov. eukaryotické - majú jadro chránené jadrovou membránou, typická je prítomnosť mnohých membránových štruktúr v cytoplazme napr. mitochondrie, endoplazmatické retikulum. Rozmery rôzne, v rozpätí 10 – 100 nm. Tvoria telo rastlín, živočíchov a húb.

Porovnanie rastlinná a živočíšna bunka.

JADRO
Hlavnou organelou bunky je JADRO. Jadro je riadiacim centrom bunky. Reguluje všetky deje, ktoré majú v bunke prebiehať.
Je vyplnené chromatínovou hmotou, ktorá sa pri delení jadra zvinie a vytvára veľmi malé štruktúry CHROMOZÓMY.
Chromozómy sú zložené z nukleovej kyseliny – DNA, tá je obtočená okolo molekúl bielkovín - histónov.

Jadro

CHROMOZÓMY

Každý biologický druh má v jadrách svojich buniek presne daný počet chromozómov. Jedince toho istého druhu majú vždy rovnaký počet chromozómov v jadre.

Súbor chromozómov bunky vytvára chromozómovú sadu. Chromozómovú sadu označujeme – n .

Telové (somatické) bunky majú v jadre dve chromozómové sady –2n. Bunky s dvoma sadami chromozómov sú diploidné.
Ich chromozómy sú zoradené do párov. Dvojice sú navzájom vždy rovnaké v tvare, veľkosti, obsahujú rovnaké gény, tie sa však môžu odlišne prejaviť (nemusia mať rovnakú formu).
V páre je vždy jeden chromozóm od otca a jeden od matky. Takéto chromozómy nazývame homologické chromozómy.

V jadre je však aj jedna dvojica úplne odlišných chromozómov. Sú to pohlavné chromozómy X a Y.
Tento pár je odlišný od ostatných chromozómov, ale aj navzájom a preto dostali označenie heterochromozómy .

Pohlavné bunky, ich splynutím vzniká nový jedinec, majú vo svojom jadre jednu chromozómovú sadu - n.
Sú to bunky haploidné.
Chromozómy v haploidných bunkách nevytvárajú páry.

KARYOTYP

Súbor všetkých chromozómov jadra bunky, obsahujúci celú genetickú informáciu je karyotyp .
Karyotyp ľudskej telovej bunky obsahuje 46 chromozómov tj.23 párov.
Z toho je 22 párov homologických chromozómov (autozómov) a 1 pár heterochromozómov (pohlavných chromozómov).

Karyotyp je charakteristický a nemenný pre každý rastlinný aj živočíšny druh.

Aký je karyotyp u iných organizmov?


VEDELI STE, ŽE...	OTESTUJTE SA :-) ...