Vznik novej bunky prebieha v cykle, ktorý nazývame bunkový cyklus.

Je zložený z M-fázy a interfázy. M-fáza je vlastne fáza delenia jadra. Môže končiť rozdelením buniek. Interfáza predstavuje zvyšnú časť cyklu, v ktorom v bunke prebiehajú prevažne syntetické procesy.Je to fáza rastu bunky. Je rozdelená na tri časti: G1 fáza- postmitotická- začína po delení bunky,dosyntetizovajú sa potrebné bielkoviny a organely. S fáza - syntetická - prebieha replikácia DNA, zdvojenie genetickej informácie G2 fáza - predmitotická- bunka sa pripravuje na delenie jadra, syntetizujú sa bielkoviny,delia sa organely.

- živočíšna bunka dokáže zreplikovať obsah celého jadra za 8 hodín, rýchlosťou asi 100 nukleotidov za sekundu.
Replikácia DNA prebieha v S-fáze a jej výsledkom je zdvojenie chromozómov. Po replikácii je teda každý chromozóm dvojchromatídový.
Tým sa zabezpečí rovnaký počet chromozómov v dcérskych bunkách.



- niektoré bunky ľudského tela stratili schopnosť deliť sa napr. nervové, svalové.
Iné sú schopné deliť sa rôzne rýchlo napr.pečeňové raz za rok, krvné bunky aj viackrát za deň.

Jedince, vzniknuté nepohlavným rozmnožovaním nazývame klony, spôsob, ktorým vznikli klonovanie. Takýto spôsob vzniku novej generácie je známy v prírode už veľmi dlhý čas. Využíva sa pri rozmnožovaní rastlín odrezkami, stonkami. Dodnes pri pestovaní jahôd alebo zemiakov používame klonovanie. Generácia, vzniknutá takýmto spôsobom je z genetického hľadiska priamym pokračovaním rodičovskej generácie.

profáza - membrána okolo jadra sa rozpadá, chromozómy sa špiralizujú, vzniká mitotický aparát	metafáza - chromozómy sa pripájajú na deliace vretienka aparátu, usporadúvajú sa do centrálnej roviny a postupne sa pozdĺžne rozdeľujú.	anfáza - deliace vretienko sa postupne skracuje a s ním sú priťahované už oddelené chromatidy k opačným pólom bunky.	telofáza - vytvoria sa dve skupiny chromozómov na opačných póloch bunky, vytvára sa membrána, mitotický aparát postupne zaniká.

Dej, pri ktorom vznikajú dve nové dcérske jadrá sa nazýva karyokinéza.	Ukončená môže byť samotným rozdelením bunky na dve nové - cytokinéza.

- meioza alebo redukčné delenie.
Dve za sebou idúce delenia, medzi ktorými neprebehne replikácia.

• prvé meiotické delenie - heterotypické delenie - odlišné od mitózy,
• druhé meiotické delenie - homeotypické delenie - zhodné s mitózou.

- meióza, sa podobne ako mitóza, dá charakterizovať niekoľkými po sebe nasledujúcimi zmenami jadra bunky. V jednej z týchto fáz (profáza 1) dochádza k spojeniu dvoch homologických chromozómv. Vzniká štruktúra bivalent. V bivalente možno rozlíšiť štyri chromatídy. Pri párovaní chromozómov dochádza k prekríženiu chromatíd a k výmene časti otcovskej chromatídy za homologickú časť materskej chromatídy. Tento dej sa označuje crossing over- prekríženie. Zabezpečuje vznik jedincov s úplne novým usporiadaním génov.