jeden zo základných prejavov živých organizmov.
Je základom udržania života na Zemi.
Princíp rozmnožovania je v podstate rovnaký u jednobunkových aj mnohobunkových organizmov.
Je to dej, pri ktorom vzniká nová generácia jedincov s vlastnosťami rovnakými alebo podobnými s rodičovskou generáciou.
Organizmy sa môžu rozmnožovať
|
NEPOHLAVNÉ ROZMNOŽOVANIE
nový jedinec vzniká z jednej pôvodnej bunky, tkaniva alebo orgánu. Takto vzniknutý jedinec je priamym pokračovaním materského jedinca, genetická informácia sa nemení. |
POHLAVNÉ ROZMNOŽOVANIE
|
Rozmnožovanie je zároveň dej, pri ktorom vznikajú nové bunky.
Organizmus neustále rastie ,vyvíja sa. Je potrebné obnovovať a dopĺňať bunky.
Obnova vrchných vrstiev pokožky, rast vlasov a nechtov, regenerácia poranených miest, tvorba nových krviniek všetko sú deje, ktoré si vyžadujú neustálu tvorbu nových a nových buniek.
Každá nová bunka môže vzniknúť rozdelením už existujúcej bunky.
Pri týchto dejoch dochádza k deleniu buniek materských a vznikajú dcérske bunky.
Vždy pred samotným delením bunky sa musí skopírovať genetický materiál jadra.
Proces zdvojenia DNA sa nazýva replikácia DNA.
Pri delení buniek, sú vytvorené kópie DNA presunuté do každej novovzniknutej bunky.
|
Pôvodná molekula DNA je dvojvlákno. Vlákna DNA sa pri replikácii od seba oddeľujú. K odhaleným vláknam sa postupne začnú priraďovať voľné nukleotidy z cytoplazmy. Pripájanie prebieha podľa pravidla komplementarity. Teda Adenín sa spája s Tymínom a Cytozín sa spája s Guanínom. Pôvodné vlákna DNA slúžia ako predloha - vzor- pre vytvorenie nových vláken.
Obe novovzniknuté molekuly DNA sú opäť dvojvláknové.
Keďže bolo zachované pravidlo komplementarity, nové molekuly sú zhodné s pôvodnou molekulou a zároveň aj medzi sebou navzájom.
|
|
| Zdvojením DNA sa zároveň zdvojujú aj chromozómy. | |
|
Z pôvodných jednochromatídových chromozómov vznikajú dvojchromatídové chromozómy, spojené v centromére.
Pri delení sa pozdĺžne rozdeľujú. Opäť vznikajú jednochromatídové chromozómy. Každá dcérska bunka má vďaka replikácií rovnaké chromozómy ako materská. |
Poznáme 2 základné spôsoby delenia buniek:
|
Počet chromozómov v jadre sa nemení. Delením jednej materskej bunky, vzniknú dve dcérske bunky. Dcérske bunky sú identické s materskou bunkou. |
|
|
Z pôvodnej - materskej bunky vznikajú štyri dcérske bunky s polovičným počtom chromozómov. V jadre pohlavných buneik je jedna chromozómová sada. Pohlavné bunky sú základom pre vznik nového jedinca, ktorý v sebe nesie gény od oboch rodičov. Polovičný počet chromozómov pohlavných buniek zabezpečuje zachovanie veľkosti chromozómovej sady u jednotlivých organizmov. |
|
|
Nový jedinec vzniká splynutím samčej pohlavnej bunky - spermie a samičej pohlavnej bunky - vajíčka.
Vzniká zygota a z nej postupne mitotickým delením zárodok nového jedinca. Nový jedinec má v jadrách svojich buniek dve chromozómové sady. Chromozómy vytvárajú páry. Polovica genetickej informácie pochádza od otca, druhá polovica od matky. Tak máme kódovaný jeden znak vždy dva krát.
|
|
