Dedičnosť

• základný biologický proces, pri ktorom sa na rodičoch a ich potomstve vzniknutom pohlavnou cestou prejavuje podobnosť až zhodnosť v jednotlivých znakoch a vlastnostiach
• dedičnosť sa realizuje v čase, t. j. v postupnosti generácií organizmov na základe rozmnožovania
• hmotný základ dedičnosti pri súčasných živých organizmoch je výsledkom dlhotrvajúcej evolúcie
• genetická informácia je zapísaná v postupnosti báz na molekule DNA, táto postupnosť sa prenáša na molekulu RNA (transkripcia) a z nej na postupnosť aminokyselín v špecifických bielkovinách (translácia, biosyntéza bielkovín) enzymatického charakteru, ktoré potom kontrolujú a usmerňujú procesy látkovej premeny v organizme potomkov
• DNA dostane potomok od svojich rodičov prostredníctvom pohlavných buniek, v ktorých je uložená najmä v chromozómoch

Dihybrid

Kríženec, ktorého rodičia sa geneticky odlišovali v dvoch znakoch.

Diploid

Organizmus s dvoma homologickými súbormi chromozómov v somatických bunkách (2n), ktorý vznikol v dôsledku splynutia pohlavných buniek shaploidným (n) počtom chromozómov.

Dominancia

Funkčný vzťah medzi alelami jedného génu, pri ktorom je zhodný fenotypový prejav jedného z homozygotov a heterozygota. Alela, ktorá v homozygotnom stave podmieňuje rovnaký fenotypový prejav je dominantná (nadradená) druhej alele z alelového páru (recesívnej) neprejavujúcej sa fenotypovo v heterozygotnom stave.

Fenotyp

Vonkajší vzhľad jedinca, ktorý je výsledkom spolupôsobenia genotypu a prostredia.

Filiálna generácia

Potomstvo z kríženia. Označujeme F, číselný index F1, F2, ... vyjadruje, o koľkú generáciu po krížení ide.

Gaméty

Zrelé pohlavné bunky obsahujúce spravidla haploidný počet chromozómov.

Genetické disciplíny

genetika človeka – odbor genetiky, ktorý skúma štruktúry a funkcie genetických faktorov v cloveku; študuje aj mechanizmy ich prenosu z generácie na generáciua procesy, prostredníctvom ktorých tieto genetické činitele riadia utváranie jednotlivých znakov a vlastností; toto štúdium sa môže uskutočňovať na úrovni jedinca, rodiny alebo populácie
genetika molekulárna - odvetvie genetiky, ktoré sa zaoberá molekulárnou štruktúrou génov a spôsobom ich účinku. Vychádza z predstavy, že gény sú súčastou molekúl nukleových kyselín, dôležitých pri dedičných javoch, molekulárna genetika je vývojovým pokračovaním klasickej genetiky, ktorej postuláty doplňuje a spresňuje

Genotyp

Súbor všetkých dedičných vlôh organizmu.

Gén

= vloha, alela, faktor, základná jednotka dedičnosti lokalizovaná na určitom mieste (lokuse) na chromozóme

Hemizygot

Jedinec, pri ktorom určitá vloha nevystupuje v páre, ale je prítoná len raz.

Heterozygot

Jedinec, ktorý dostal od rodičov rozdielne alely, a preto tvorí geneticky rozdielne gaméty.

Homozygot

Jedinec, ktorý dostal od rodičov pre určitú vlastnosť rovnaké vlohy, a preto tvorí len jeden druh geneticky zhodných pohlavných buniek.

Chromozóm

• štrukturálny útvar bunkového jadra pozorovateľný pri bunkovom delení, na ktorom sú lineárne usporiadané génové lokusy v konštantnom poradí

Klon

Kolekcia geneticky identických jedincov, ktorá je odvodená od jedného rodiča. Klony sa získavajú vegetatívnym množením alebo metódami molekulovej biológie, geneticky a biotechnológií.

Kvalitatívne znaky

Sú to znaky vyznačujúce sa alternatívnou premenlivosťou, to znamená, že ich vonkajší prejav je možné zatriediť do niekoľkých zreteľne odlišných fenotypových kategórií. Napríklad: ...

Kvantitatívne znaky

Sú to znaky, ktoré majú širšie spektrum fenotypových kategórií. Napríklad: ...

Línia

Potomstvo homozygotnej rastliny po samoopelení alebo živočícha po príbuzenskej plemenitbe.

Mitóza

nepriame delenie

Monohybrid

Jedinec, ktorého rodičia sa geneticky dolišovali v jednom páre alel ( v jednom znaku).

Neúplná dominancia

(intermediárna dedičnosť) = na tvorbe znaku sa podieľajú obidve alely toho istého génu (stratili vzťahy dominancie a recesivity

Panmixia

Je to náhodné kríženie v rámci populácie.

Parentálna generácia

Generácia rodičov. Označujeme P.

Recesivita

Funkčný stav medzi alalemi jedného génu, pri ktorom je odlišný fenotypový prejac homozygota od heterozygota,. Alela, ktorá je v heterozygotnom stave potlačená (neprejaví sa fenotypovo) je alela podradená alebo recesívna.

Rodokmeň

Rodokmeň je zatriedenie údajov s využitím genealogických symbolov. Znázorňuje príbuzenské vzťahy v súbore jedincov s vyznačením sledovaných znakov. Poznáme 4 typy rodokmeňov:

Spätné kríženie

Kríženie hybrida prvej filiálnej generácie s jedným z rodičov.

Testovacie kríženie

Kríženie testovaného jedinca s recesívnym jedincom (v určitom znaku) na určenie jeho genotypického zloženia.

Uniformita

Rovnaký genotyp aj fenotyp v F1 generácii.

Zygota

Diploidná bunka, ktorá vznikla splynutím dvoch gamét (oplodnená vajcová bunka, začiatok ontogenézy nového organizmu).