VEDELI STE, ŽE

na prejav znakov, ktoré máme obsiahnuté v našom genóme veľkou mierou vplýva aj prostredie ,v ktorom vyrastáme a pohybujeme sa. Môžeme mať v sebe gén výborného tenistu alebo klaviristu, ale ak tento znak dostatočne nerozvíjame nikdy sa nám nepodarí vyhrať medailu alebo stať sa klavírnym virtuózom. Rovnako vplýva prostredie aj na vývoj rastlín aj živočíchov. Bude rozdiel medzi smrekom, ktorý rastie osamote a má dostatok priestoru a živín v porovnaní so smrekmi tvoriacimi porast, v ktorom sa musia o živiny deliť.

- znak je prejavenie génu ako vlastnosť organizmu.
Rozlišujeme znaky

• kvalitatívne - ich vytvorenie nie je ovplyvnené vonkajším prostredím - krvná skupina, farba kvetu,
  
• kvantitatívne - vo veľkej miere ovplyvnené prostredím - výška, váha.
  
  Súbor všetkých znakov organizmu sa nazýva fenotyp.

Existuje aj prípad, pri ktorom je znak podmienený dvoma alelami, pričom ani jedna z nich nie je nadradená nad druhú. Ide o intermediaritu aliel- alebo neúplnú dominanciu. Ak máme kvet červený a kvet biely,ich krížením vznikne kvet ružový. Gény pre farbu kvetu boli navzájom v intermediarnom vzťahu.
Dve alely môžu byť navzájom aj vo vzťahu kodominancie. Je to stav, pri ktorom sa obe alely prejavia vo fenotype jedinca. Ak máme napríklad čiernych a bielych králikov a gény pre farbu srsti sú navzájom v kodominancii, ich krížením získame strakatých jedincov.

Mendelove pravidlá platia aj pri dedičnosti krvných skupín. Poznáme krvné skupiny A, B, AB, 0. Krvnú skupinu určuje gén I. Má tri alely IA, IB a ii. Alely IA a I A určujúce krvnú skupinu A a B sú dominantné a navzájom kodominantné. Tretia i, pre krvnú skupinu 0, je oproti nim recesívna. Ako už vieme, človek môže byť v danom znaku homozygot alebo heterozygot. Platí to aj pri krvných skupinách. Ak má jedinec krvnú skupinu A, môže byť v danom znaku homozygotný IAIA alebo heterozygotný IAi. Rovnako je to aj u osoby s krvnou skupinou B buď je IBIB alebo IBi. V prípade krvnej skupiny 0 musia byť obe alely rovnaké - ii.

Teraz už určite viete ako je možné, že rodičia s krvnými skupinami A a B majú dieťa s krvnou skupinou 0 alebo AB.

Testovacie kríženie sa využíva pri zisťovaní neznámeho genotypu jedinca.
Máme doma čierneho pudlíka a potrebujeme zistiť či je čistokrvný. Či je pre daný znak homozygot.	Krížime ho s pudlíkom hnedým, u ktorého môžeme s istotou povedať, že je homozygot, keďže hnedá farba je recesívny znak.
čierna farba - dominantný znak F.	hnedá farba - recesívny znak f.
	Ak sa narodia aj hnedí aj čierni pudlíci je zrejmé, že náš pudlík čistokrvný nie je. Má alelu aj pre hnedú farbu je hetrozygot. V prípade, že všetky narodené šteniatka sú čierne môžeme predpokladať, že náš pudlík je čistokrvný.

- Ak sa vajíčko po oplodnení spermiou rozdelí na dva samostatné zárodky, vyvíjajú sa súčasne dva jedinci - jednovaječné dvojčatá. Sú navlas rovnakí, majú rovanké gény a podobajú sa svojím vzhľadom. Hoci majú rovanakú genetickú informáciu, rozvoj ich osobností závisí od podmienok prostredia. Každý z nich bude samostatná a jedinečná osobnosť s rôznymi záujmami a intelektom.