biologická veda, ktorá sa zaoberá skúmaním dedičnosti a premenlivosti organizmu.
DEDIČNOSŤ - je to schopnosť organizmu zachovať podobnosť medzi rodičmi a ich potomkami.
PREMENLIVOSŤ - nový jedinec nikdy nebude vernou kópiou rodičov, vždy sa nájdu rozdiely medzi otcom a synom, medzi súrodencami navzájom.
Obe sú úzko spojené so schopnosťou jedinca sa rozmnožovať.
Pri dedení vlastností z rodičov na potomkov ide o prenos vlôh pre dané znaky, nie o prenos hotových vlastností.
Jednotlivé vlohy sú zapísané v génoch, gény sú uložené v chromozómoch.
Každý gén má na chromozóme presne určené miesto - lokus génu.
Chromozómy sú v jadre v pároch.
Preto nesieme gén pre danú vlastnosť vždy dva krát. Prvý krát máme gén na chromozóme, ktorý máme od otca a druhý krát je gén o tej istej vlohe na chromozóme od matky.
Od každého z nich môžeme získať odlišnú formu génu.
Súbor všetkých génov organizmu je genotyp .
Hovoríme, že znak - gén - má viacero foriem alebo aliel.
Napríklad otec je pravák. On poskytne alelu o praváctve, ale od matky máme informáciu o používaní ľavej ruky. Ich dieťa bude pravák.
Teda každý gén má viacero foriem - aliel, ktoré sú medzi sebou v určitom vzťahu .
Existujú alely dominantné, ktoré majú nadradené postavenie a alely recesívne, ktoré sú potlačované.
Podľa typu aliel môžeme rozlíšiť jedince, ktoré od oboch rodičov získali rovnako silnú alelu.
Sú buď v oboch alelach dominantný dominantný homozygot AA alebo recesívny recesívny homozygot aa.
Ale môže sa stať, práve ako v príklade, že od každého z rodičov získame rozdielnu vlohu pre znak.
Vtedy hovoríme, že jedinec je heterozygotný Aa v danom znaku.
Súbor všetkých génov bunky, ktoré sa vyskytujú v konkrétnych formách - alelách - sa nazýva genotyp bunky.
| JOHANN GREGOR MENDEL | |
|
Skutočnosť dedičnosti a premenlivosti znakov si všimol už v 19. storočí človek, ktorého dnes považujeme za zakladateľa genetiky Johann Gregor Mendel . Začal skúmať ako sa prenášajú vlastnosti z rodičov na potomkov, prečo sa v jednej generácii u určitých jedincov znak prejaví a u iných zas nie. Asi 10 rokov robil pokusy a sledoval výsledky svojich genetických krížení. Použil metódu kríženia. Potomkov, ktorí vznikli pri krížení nazval kríženci - hybridy. |
|
|
Na svoje výskumy použil hrach siaty a jeho odrody.
Sledoval dedenie farby kvetov, farbu semien, tvar semien, tvar strúčikov, dĺžku stonky a iné. Hrach siaty bol v jeho prípade ideálnym pozorovacím objektom, pretože nemusel dlho čakať na potomstvo a rozdiely medzi generáciami boli ihneď viditeľné. |
|
|
Všetky svoje výsledky postupne zapisoval a hodnotil. Sformuloval pravidlá, ktoré sa využívajú dodnes. |
1. ZÁKON UNIFORMITY PRVEJ GENERÁCIE
2. ZÁKON ŠTIEPENIA - ak navzájom krížime heterozygotné jedince, vzniknutá generácia je genotypovo aj fenotypovo odlišná. Potomkovia sa vyštiepili v určitých štiepnych pomeroch.
3. ZÁKON VOĽNEJ KOMBINOVATEĽNOSTI ALEL - pri tvorbe gamét- pohlavných buniek- sa alely rôznych párov správjú k sebe nezávisle a kombinujú sa na princípe každý s každým.
Pre zápis kríženia sa využívajú dohodnuté symboly a pravidlá:
| P | - rodičovská - parentálna generácia, |
| F | - generácia potomkov- filiálna generácia.Využíva sa písanie indexu ak ide o prvú, druhú až filiálnu generáciu, | G | - pohlavné bunky - gaméty, | x | - symbol kríženia, | A | - veľké písmeno pre dominantnú alelu, | a | - malé písmeno pre alelu recesívnu, | Aa | - v heterozygotnom stave sa vždy píše dominantná alela ako prvá. |
|
1. MENDELOV ZÁKON OTEC pravák - dominantný homozygot AA MATKA ľaváčka - homozygot recesívny aa Sledujeme prenos jedného znaku - používania ruky. Každý rodič má inú formu génu. Ako to bude s ich deťmi? Keďže alela od otca o používaní pravej ruky je dominantná, potlačila recesívnu alelu o ľaváctve. Všetci možní potomkovia z tohto manželstva budú heterozygotní praváci Aa Hovoríme o uniformite prvej generácie. Platí prvý Mendelov zákon. |
|
|
|
2. MENDELOV ZÁKON
Čo nasleduje ak by si jedno z týchto detí vzalo iného človeka z podobnej rodiny? MATKA praváčka - heterozygot Aa OTEC pravák - heterozygot Aa Praváctvo je znak dominantný, potlačí recesívne ľaváctvo.
|
|
|
A ako to bude s potomkami v tomto prípade?
3 zo 4 detí by boli praváci. Je tu aj možnosť, že jeden z potomkov bude ľavák. Potomkovia sa navzájom odlišujú nielen genotypovo, ale aj fenotypovo. Dvaja budú homozygoti a dvaja heterozygoti v sledovanom znaku. |
|
Vytvoríme fenotypový štiepny pomer- FP. V tomto prípade FP je 3:1. (Tri deti budú praváci a jeden ľavák).
Genotypový štiepny pomer
Potvrdili sme si druhý Mendelov zákon - zákon štiepnych pomerov.
3. MENDELOV ZÁKON
Doteraz sme stále sledovali prenos jedného znaku do ďalších generácií.
